Daniel 4 roky: Zranenie na hlave – môj príbeh

Nie som len lekárnik, ale aj mamička dvoch detí. Tento príbeh sa odohral cca pred 3 rokmi, keď mal Danielko 4 roky. Bola som doma sama len s deťmi.

V ten deň sa hral ako každé živé dieťa v detskej izbe s hračkami a ja som odbehla na zavolanie dcérky na chvíľu do kuchyne. Potrebovala nachystať na linke fľašu s vodou a pohár, na ktoré ešte nedosiahla. Po chvíli som začula dutý úder a strašný krik. Všetko som nechala a bežala k synovi, ktorý ležal na postieľke a hrozne vzlykal. Po hlave mu stekala krv a ja som pochopila pri pohľade na nábytok a miesto, kde ležal, že sa pri skákaní na posteli udrel o roh knižnice priamo do hlavy. Bola to klasická tržná rana, dieťa bolo pri vedomí, nevracalo a vcelku aj komunikovalo, tak som vylúčila otras mozgu a poranenie lebky. Malého som vzala rýchlo k umývadlu, kde som čistou plienkou a vodou ranu vytrela. Pohľad do rany mi potvrdil iba to, čo som si myslela. Išlo o ranu bez komplikácií, síce širšiu, kľukatú, ale aby som volala na pohotovosť a strávila tam hodiny medzi ostatnými pacientmi, tak som konala sama. Malého som posadila na stoličku, dcérka mu tlačila plienkou poranené miesto a ja som medzitým strihala z náplastí malé mašličky a pripravila si Plasmagel. Ten sme mali pripravený z vývojového laboratória práve na testovanie a v tej chvíli sa mi neuveriteľne hodil. Vedela som, že by mal chladiť, tlmiť mierne lokálne bolesť, znížiť opuch, ale navyše by mal pomôcť k rýchlej regenerácii a zahojeniu rany. Dúfala som, že azda aj bez väčšej jazvy. Rýchlo som ranu obstrihala nožnicami, pretože vo vlasoch zle drží náplasť, a vtisla som do rany cca centimeter gélu. Rýchlo som to ešte utrela tak, aby mi prebytočný gél neprekážal pri lepení, a potom rýchlo ranku zovrela prstami a „zastřipovala “. Všetko sa udialo za pár sekúnd, pretože rana na hlave veľmi krvácala. Po stlačení a zlepení rany došlo veľmi rýchlo k zastaveniu krvácania. Ranka krvácala už len zľahka, a tak som na ranu pritisla ešte gázový tampón a ranu znovu prelepila. Napodiv Daneček prestal tak kričať a sústredil sa na to, ako ho so sestričkou ošetrujeme, a pozoroval nás v zrkadle. Na druhý deň som odlepila gázu s trochou zaschnutej krvi a nechala som ranu už len voľne dýchať. Každý deň som ju pretrela ďalšou vrstvou gélu aj cez drobnú náplasť a vravela si, že azda bude dobre. O dva týždne po zranení som synovi prvýkrát umyla hlavu. Opatrne som mu namočila hlavičku aj s vláskami do vody a nechala ju chvíľu odmočiť. Náplasti povolili a sami sa odlepili. Zľahka som hlavičku umyla a osušila a vravela si, že sa ráno pozriem viac do vláskov, ako jazvička pracuje. Na moje veľké prekvapenie by som však jazvičku takmer nezbadala, nebyť vystrihaného miesta. Bola tam len tenká čiarka pripomínajúca miesto rozťatej pokožky… Dnes sa už na hlave nedá absolútne nič nájsť. Bola som vtedy vďačná osudu, že som doma mala tento testovací Plasmagel. Preto radím všetkým mamičkám, mať jeden gél vždy poruke ako pomocníka v núdzi. Mne sa ešte osvedčil na rezné rany, odreniny, mechúre, popáleniny, opary a ekzém. Je to jednoducho taký malý zázrak. Viac na www.plasmakosmetika.cz/sk/